História chovu

Gróf Huyn s istou rukou vybral z ponuky žrebčekov zvieratá na chov z Ossiachu, Stadl Paura a Piberu, ktoré dosiahli pre súčasný vyrovnaný chov plemena hafling medzitým nesmierny význam. Boli to žrebce 108 MOLTEN, 32 CAMPI, 252/233 HAFLING, LIZ. 42 MANDL, 54 GENTER a 291 JENNER, ktorí položili základný kameň pre toto plemeno a s podporou ministerstva poľnohospodárstva bolo od 2. mája 1898 potvrdené pomenovanie tohto plemena koní – hafling. S touto akciou získal gróf Huyn, ako priekopník chovu haflingov, veľké zásluhy a rok 1897 je preto plným právom označovaný ako rok vzniku plemena hafling. Bohužiaľ sa majorovi grófovi Huynovi nepodarilo zabrániť ministerstvu poľnohospodárstva zaradiť do chovu dvoch norikov. Uzavretý, zjednotený chov haflingov bol po tomto zásahu na dlhý čas odložený.

V roku 1899 boli prijaté do chovu aj prvé haflingské kobyly na základe štátneho príspevku do chovu koní. Boli to kobyly GRODENTAL, JENESIEN, HAFLING, KASTELRUTH, ktoré boli vybraté predovšetkým pre svoj exteriér. Gróf Huyn naďalej pokračoval  vo svojom predsavzatí a každoročne nakúpil šesť až desať najlepších žrebcov a mladé kobyly. Žrebčeky boli v štátnom žrebčinci Ossiach v Karnten, v lete na vysoko položených alpských pastvinách štátneho žrebčinca Piber, Steiermark. Po dokonalých štyroch rokoch života boli mladé žrebce, podľa schopností, vycvičené v žrebčinci Stadl-Paura v hornom Rakúsku a neskôr umiestnené ako plemenné žrebce na pripúšťacích staniciach. Ak nevyhovovali požiadavkám pre chov, boli odovzdané ako nosné zvieratá pre armádu. Štátne kobyly boli až do tretieho roka života umiestnené v Tschaufenhof, a potom odovzdané bezplatne chovateľovi. V roku 1904 bolo založené prvé spoločenstvo chovu koní plemena hafling so sídlom v Molten, ktorého význam a cieľ bol vo všeobecnosti zlepšiť chov haflingov, najmä však čistá plemenitba haflingov a základ žrebcov a plemenných kníh.