História chovu

V Európe
Plemeno hafling vkročilo v roku 1874 do nového štádia narodením žrebca 249 FOLIE – potomka orientálneho kríženia 133 EĽ BEDAVI XXII (1868) s ušľachtilou zemskou kobylou. Potomkovia 133 Eľ Bedavi XXII vyhovovali pre vyšľachtenie plemena hafling, rovnako potomkovia orientálcov DAHOMANA, TAJARA a GIDRANA prenášali haflingský typ, preto skúšky s týmito žrebcami pokračovali ďalej.

V roku 1874 sa narodil prvý haflingský žrebec 249 FOLIE v oblasti Schluderns (južné Tirolsko) u známeho chovateľa v Laos, ktorý bol tak zakladateľom chovu. Vtedajší majiteľ Fragsburského hradu pri Merane, gróf Moritz von Leon, bol sústredený na toto pozoruhodné plemeno koňa, a tak v roku 1875 dosiahol komisionálne skúšky tohoto plemena koní prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva. Od tohoto obdobia sa môže, odhliadnuc od malých prerušení, hovoriť o chove tohoto plemena – žrebce boli postupne registrované, materskej strane sa však nevenovala na začiatku toľká pozornosť.

V priebehu rokov do roku 1895 bolo plemeno predstavené rôznym významným osobnostiam z rakúskeho ministerstva poľnohospodárstva a dosiahlo sa, že ľahkému plemenu sa v južnom Tirolsku začalo venovať viac pozornosti.

Prvým priekopníkom v dejinách chovu haflingov bol major gróf Huyn, ktorý bol v období rokov 1897 – 1906 riaditeľom archívu v Stadl-Paura a 1906 – 1910 inšpektorom pre chov koní vo Viedni. Ako veľkému priateľovi Alpskej prírody mu záležalo predovšetkým na Tirolsku.  Preto na jednej podrobnej jazdeckej prehliadke v roku 1897 predložil ministerstvu poľnohospodárstva obšírny referát, v ktorom kritizoval neplánovitý a neregulovaný chov koní v južnom Tirolsku. Navrhoval, aby bol chov plánovitý, nakoľko je nesmierne dôležité zabezpečiť ďalšiu existenciu plemena hafling pre tirolských lesníkov. Na základe tohot referátu sa položili základy pre organizovanie chovu tak, ako sa vykonáva dnes.